Biológia ako veda

Biológia ako veda
Pomenujte vedné disciplíny biológie a vymedzte predmet ich štúdia.
Biológia je veda zaoberajúca sa štúdiom živej prírody. Jej názov je odvodený z gréckeho bios- život,
logos- veda. Skúma formy živých sústav, ich vlastnosti a procesy, ktoré v nich prebiehajú. Delí sa na
biologické vedy: podľa tradične rozlišovaných veľkých skupín organizmov, ktoré sú predmetom ich štúdia.
 zoológia- skúma živočíchy
 botanika- zaoberá sa štúdiom rastlín
 mikrobiológia- skúma mikroorganizmy
 antropológia – veda o človeku
 paleontológia- skúma vyhynuté organizmy
Každá z uvedených disciplín môže skúmať príslušnú skupinu organizmov z dvoch hľadísk:
 všeobecného – sústreďuje sa na štúdium znakov, vlastností, zákonitostí, ktoré sú spoločné pre všetky
skúmané organizmy
 systematického – kladie dôraz na odlišnosti a zvláštnosti, ktoré následne využíva na ich triedenie a
klasifikáciu(taxonómia)
V súlade stým možno biológiu rozdeliť na všeobecnú biológiu a systematickú biológiu.
Biologické vedy sa členia aj podľa toho, ktoré vlastnosti živých sústav sú predmetom ich štúdia
 Morfologické – skúmajú stavbu, tvary, štruktúru organizmov alebo ich jednotlivých častí
 anatómia- zaoberá sa vnútornou a makroskopickou stavbou organizmov,
 histológia- skúma bunkové súbory, pletivá rastlín, tkanivá živočíchov,
 cytológia- skúma tvar a štruktúru buniek a bunkových organel
 Fyziologické – študujú funkciu jednotlivých orgánov a organizmov. Podľa základných skupín
organizmov sa delia na fyziológiu rastlín, fyziológiu živočíchov, fyziológiu človeka.

 Vedy o vývoji – zaoberajú sa zmenami organizmov v čase,
 ontogenéza- veda o vývine jedinca,
 embryológia- o zárodočnom vývine,
 fylogenéza- o vývoji druhov,
 Hraničné – vznikli na rozhraní medzi biológiou a ostatnými vedami,
 biochémia- študuje chemické vlastnosti živých sústav a chemické procesy prebiehajúce
v živých sústavách,
 biofyzika- skúma fyzikálne vlastnosti živých sústav a vplyv fyzikálnych faktorov na živé
sústavy,
 biogeografia – skúma rozmiestnenie organizmov na Zemi.
 Aplikované – sú pomenované podľa príslušnej oblasti praktických potrieb, v ktorých sa biologické
poznatky aplikujú,
 biotechnológia- zaoberá sa využitím mikroorganizmov pri výrobe niektorých látok,
 agrobiológia- venuje sa využitiu biológie v poľnohospodárstve,
 klinická biológia- skúma vyšetrovacie metódy v medicíne,
 humánna medicína- využíva biologické poznatky pri liečení chorôb človeka,
 veterinárna medicína- aplikuje biologické poznatky na liečbu chorôb zvierat.
Genetika- skúma dedičnosť a premenlivosť
Molekulová biológia- skúma zloženie a funkcie živých ústav na molekulovej úrovni
Imunológia- študuje obranné funkcie
Etológia – správanie živočíchov
Ekológia – Vzťahy medzi organizmami.

Vymenujte významných predstaviteľov biológie a ich prínos pre vedu
Biológia sa vyvíjala najskôr ako súčasť filozofie. Až neskôr, keď bol človek schopný oddeliť fantáziu od
reality, zrodila sa biológia ako veda a s ňou sa zrodili aj prvé poznatky biologického charakteru.
Aristoteles (4. stor. pred n. l.)
 je považovaný za prvú významnú osobnosť v dejinách biológie,
 pôvod živočíšstva odvodzoval od samooplodnenia (abiogenézy). Hlásal, že živé bytosti vznikajú
z neživej prírody.
A. Vesalius (16. stor.)
 priekopník novodobej anatómie,
 dielo o anatómii ľudského tela.
W. Harvey (16.- 17. stor.)
 je pokladaný za zakladateľa fyziológie živočíchov. Popísal krvný obeh živočíchov, vysvetlil krvný
obeh u človeka,
 vajíčko označil ako vývinový začiatok živých organizmov.
R. Hooke (17. stor.)
 objavil bunky, z ktorých sa skladá rastlinné telo.
M. Malpighi (17. stor.)
 zaslúžil sa o množstvo nových poznatkov v oblasti fyziológie živočíchov, objavil krvné vlásočnice,
vylučovacie ústroje hmyzu a iných živočíchov.
A. Leeuwenhoek (17. – 18. stor.)
 objavil existenciu mikroorganizmov, ako prvý popísal baktérie a prvoky. Na základe pozorovaní
predpokladal, že živé telo tvoria akési elementy (základné stavebné častice). Tieto tvrdenia dali vznik
bunkovej teórii.

Carl Linné (18. stor.)
 opísal asi 7300 druhov rastlín, položil základy binomickej nomenklatúry (dvojmenné pomenovanie)-
označil všetky druhy rodovým a druhovým menom, zaviedol pojem druh, hierarchicky zoradil
živočíchy do systému.
J. E. Purkyně (18. – 19. stor.)
 zistením, že základné elementy organizmov sú zrniečka (bunky) prispel k bunkovej teórii,
 ako prvý pomenoval nerozlíšenú hmotu protoplazmu.
J. B. Lamarck (18. – 19. stor.)
 vyhlásil, že druhy sa menili a živá príroda sa postupne vyvíjala od jednoduchších organizmov
k zložitejším,
 jeho vývojová teória podnietila formovanie evolučného učenia,
 pripisuje sa mu aj autorstvo pojmu biológia.
L. Pasteur (19. stor.)
 položil základy imunológie, objavil pôvodcov niektorých ochorení, zistil, že príčinou mnohých
chorôb sú mikroorganizmy,
 vypracoval laboratórne metódy ako pestovať mikroorganizmy na živných pôdach,
 položil základy imunizácie proti nákazlivým chorobám,
 do medicíny zaviedol pojem profylaxie,
 výskumami potvrdil, že živé vzniká len zo živého (neopodstatnenosť abiogenézy).

Ch. Darwin (19. stor.)
 svojou teóriou (označovaná ako darwinizmus) sa pokúsil vysvetliť mechanizmus evolúcie. Upresnil
a doplnil názory na vývoj živej prírody. Prišiel k záveru, že zápas o život prežívajú len jedince, ktoré
sa existenčným podmienkam dokážu najviac prispôsobiť (premenlivosť, variabilita organizmov).
Tieto zmeny, ak sú dedičné prenášajú sa z rodičov na potomkov (postupne vznikajú nové odrody,
plemená a nový druh). Hlavným prínosom bolo jasné formulovanie vývojovej teórie v prírode.
Objasnil zložitý mechanizmus odovzdávania zhodných a pomerne stálych znakov a vlastností
z rodičov na potomkov.
J. G. Mendel (19.stor.)
 formuloval zákony dedičnosti, vyjadril základné zákonitosti prenosu vlôh (výskumy najmä na
hrachu), považuje sa za zakladateľa genetiky.
I. P. Pavlov (19. – 20. stor.)
 pracoval v oblasti podmienených a nepodmienených reflexov.
A. Fleming (20. stor.)
 objavil penicilín.
Watson a Crick
 v roku 1953 objasnili molekulovú štruktúru deoxiribonukleovej kyseliny (DNA) a navrhli jej model
špirálovitej dvojzávitnice. Bola objasnená podstata mechanizmu dedičnosti.
C. Woese
 v roku 1977 vypracoval novú koncepciu základnej klasifikácie organizmov (archeóny, baktérie a
eukaryota), ktorá je založená na molekulovo-biologických porovnávacích analýzach.